Pastiersky list

Chris­tos raž­dá­jets­ja – Sla­vi­te jeho!

Dra­hí bra­tia a sestry,

V tých­to dňoch sa náš zrak upie­ra na bet­le­hem­skú scé­nu Pá­nov­ho na­ro­de­nia, ako nám ju opí­sa­li evan­je­lis­ti Ma­túš a Lu­káš: Bet­le­hem, maš­taľ, pas­tie­ri, mudr­ci, spev an­je­lov, hviez­da … Všet­ky vy­me­no­va­né po­sta­vy sú ne­od­mys­li­teľ­nou sú­čas­ťou via­noč­nej vý­zdo­by v na­šich cer­kvách, do­mác­nos­tiach, na ná­mes­tiach i uli­ciach. Mno­hé bet­le­he­my sú ho­to­vé maj­strov­ské die­la a ne­raz sa usi­lu­jú za­sa­diť scé­nu na­ro­de­nia me­dzi scé­ny bež­né­ho ži­vo­ta a zvy­ky vlast­nej kra­ji­ny, aby eš­te viac vy­nik­la sku­toč­nosť, že ono ma­lič­ké die­ťa po­lo­že­né do ja­sieľ, je pra­vý Ema­nu­el – Boh s na­mi, kto­rý s roz­ho­dol pre­bý­vať s ľuď­mi všet­kých čias a kultúr.

Ne­bo­li by sme však úpl­ní, ke­by sme sa za­sta­vi­li iba pri bet­le­hem­skom Die­ťa­ti, bez po­všim­nu­tia si člo­ve­ka ako ta­ké­ho. Veď prá­ve vďa­ka to­mu, že Slo­vo – Lo­gos sa sta­lo te­lom, aj člo­vek so svo­jou ľud­skou pri­ro­dze­nos­ťou po­zna­če­nou hrie­chom bol po­vý­še­ný do hod­nos­ti Bo­žie­ho dieťaťa.

Pri­po­me­nul nám to prá­ve vče­ra svä­tý apoš­tol Pa­vol v čí­ta­ní z lis­tu Ga­la­ťa­nom, kde pí­še: „Keď priš­la pl­nosť ča­su, Boh po­slal svoj­ho Sy­na, na­ro­de­né­ho zo že­ny, na­ro­de­né­ho pod zá­ko­nom, aby vy­kú­pil tých, čo bo­li pod zá­ko­nom, a aby sme do­sta­li adop­tív­ne sy­nov­stvo. A tak už nie si ot­rok, ale syn; a keď syn, tak skr­ze Bo­ha aj de­dič” (Gal 4, 4–5.7).

O tom, čo sa sta­lo s na­mi ľuď­mi vďa­ka Kris­tov­mu na­ro­de­niu, nád­her­ne ho­vo­rí svä­tý Gre­gor Te­ológ v ho­mí­lii na Pá­no­vo na­ro­de­nie tak­to: „Ten, kto­rý ro­bí ľu­dí bo­ha­tý­mi, stá­va sa chu­dob­ným, le­bo be­rie na se­ba úbo­hosť môj­ho te­la, aby som ja mo­hol zbo­hat­núť je­ho bož­stvom. Ten, kto­rý je pl­nos­ťou, stá­va sa prázd­nym na krát­ky čas, aby som ja mo­hol mať účasť na je­ho pl­nos­ti. Aké to bo­hat­stvo je­ho dob­ro­ty? Čo je to za ta­jom­stvo, kto­ré sa ma do­tý­ka? Mal som účasť na Bo­žom ob­ra­ze, ale ne­us­trá­žil som si ju. On má účasť na mo­jom te­le, aby i ob­raz za­chrá­nil i te­lo uro­bil nesmrteľným.”

A o nie­čo jed­no­duch­ší­mi, no nie me­nej prav­di­vý­mi slo­va­mi, spie­va­me o tom­to ta­jom­stve v jed­nej z na­šich dáv­nych ko­lied: „Pri­šel on mir pros­vi­ti­ti a hriš­ni­ky ot­ku­pi­ti, ot áda straš­no­ho, upad­ku ne­ščas­no­ho svo­bo­di­ti” (Dá­va sve­tu osvie­te­nie a hrieš­ni­kom vy­kú­pe­nie z pod­sve­tia straš­né­ho, úpad­ku hroz­né­ho povznesenie).

Kvô­li tej­to prav­de sa ge­ne­rá­cie ce­lých sto­ro­čí usi­lu­jú naj­mä po­čas via­noč­ných sviat­kov o väč­šiu ľud­skosť, vľúd­nosť, vzá­jom­ný zmier a po­ro­zu­me­nie. Kvô­li tej­to prav­de, že člo­vek bol na­ro­de­ním Je­ži­ša Kris­ta zbožš­te­ný a zo svoj­ho hrie­chom zú­bo­že­né­ho sta­vu po­z­dvi­hnu­tý, v na­šej ob­ra­do­vej tra­dí­cii pri­stu­pu­je­me k svä­té­mu pri­jí­ma­niu zá­sad­ne vzpria­me­ne a po sto­jač­ky, ni­kdy nie na ko­le­nách ako ka­júc­ni­ci, ani nie zhr­be­ní ako ne­voľ­ní­ci, ale ako slo­bod­né Bo­žie de­ti, rov­no, vzpria­me­ne a slo­bod­ne, no pri­tom stá­le s Bo­žou báz­ňou a vie­rou, ako sme k to­mu na li­tur­gii vy­zva­ní. Vie­ra Cir­kvi, kto­rou a z kto­rej ži­je­me, má byť jed­no­znač­ne v har­mo­nic­kom sú­la­de s ges­ta­mi, kto­rý­mi tú­to vie­ru na­vo­nok vyjadrujeme.

Všet­kým vám zo srd­ca že­lám, aby von­kaj­ší lesk a ča­ro sviat­kov Pá­nov­ho na­ro­de­nia eš­te viac umoc­ni­li na­še hl­bo­ko vnú­tor­né pre­ží­va­nie usku­toč­ňo­va­né­ho ta­jom­stva in­tím­ne­ho spo­je­nia bož­ské­ho s ľud­ským, ne­bes­ké­ho s po­zem­ským, to­ho naj­do­ko­na­lej­šie­ho s úbo­hým, a to všet­ko v jed­nej oso­be Je­ži­ša Kris­ta, Bo­žie­ho Sy­na, kto­rý sa v ľud­skom te­le roz­ho­dol pre­bý­vať me­dzi na­mi tak blíz­ko, ako ni­kdy predtým.

+ Jo­náš

pre­šov­ský ar­ci­bis­kup metropolita

Da­né v Pre­šo­ve, dňa 18. de­cem­bra v ro­ku 2025 od Pá­nov­ho na­ro­de­nia, v deň pa­miat­ky svä­té­ho mu­če­ní­ka Se­bas­tiá­na a je­ho spoločníkov.

Pas­tier­sky list pre­čí­tať 26. de­cem­bra 2025, na Zhro­maž­de­nia k pre­svä­tej Bo­ho­ro­dič­ke, pri všet­kých sv. liturgiách.