Pozdravné paschálne slovo

Po­zdrav­né pas­chál­ne slo­vo vla­dy­ku Jo­ná­ša Ma­xi­ma, pre­šov­ské­ho ar­ci­bis­ku­pa a metropolitu.

Dra­hí bra­tia a sestry!

Chris­tos voskrese!

Pri­šiel Je­žiš, stal si do­pro­stred a po­ve­dal im: „Po­koj vám“! Ako to po­ve­dal, uká­zal im ru­ky a bok. Uče­ní­ci sa za­ra­do­va­li, keď vi­de­li Pá­na. A zno­va im po­ve­dal: „Po­koj vám! Ako mňa po­slal Otec, aj ja po­sie­lam vás“ (Jn 20, 19 – 23).

V his­tó­rii spá­sy to čas­to bý­va­lo tak, že najprv pri­chá­dzal an­jel dob­rej no­vi­ny s ohlá­se­ním dob­rej zves­ti a až po­tom, po pri­ja­tí ob­sa­hu tej­to dob­rej zves­ti, priš­lo aj na­pl­ne­nie sa­mot­nej ohlá­se­nej zves­ti. Vi­dí­me to mno­ho­krát v Sta­rom zá­ko­ne, ale aj na­prí­klad pri Zves­to­va­ní v No­vom zá­ko­ne. Najprv pri­chá­dza ar­chan­jel Gab­riel k pan­ne za­snú­be­nej Jo­ze­fo­vi a ná­sled­ne, s pri­ja­tím tej­to zves­ti zo stra­ny Má­rie, s jej „Nech sa mi sta­ne“, pri­chá­dza sám Kris­tus, utvá­ra sa v jej lo­ne a po­stup­ne, do­slo­va, zväč­šu­je svo­ju prí­tom­nosť pod jej srd­com, v jej živote.

Pri Kris­to­vom vzkrie­se­ní sa tiež de­je nie­čo po­dob­né. Kris­to­vo vzkrie­se­nie v sy­nop­tic­kých evan­je­liách ozna­mu­je najprv Bo­ží an­jel: „Vtom na­sta­lo veľ­ké ze­me­tra­se­nie, le­bo z ne­ba zo­stú­pil Pá­nov an­jel, pri­stú­pil, od­va­lil ka­meň a sa­dol si naň.“ (Mt 28, 2) Už to je pr­vý ná­znak ra­dost­nej zves­ti: veď an­jel z Bo­žie­ho po­ve­re­nia po­ru­šu­je pe­čať smr­ti, se­dí na ka­me­ni smr­ti, a te­da má moc nad tým­to ka­me­ňom, nad ka­me­ňom, kto­rý je akým­si „ta­bu“ pre smr­teľ­ní­kov, veď skrý­va ta­jom­stvo roz­kla­du, tmy, tie­ňov a chla­du. Ná­sled­ne sa an­jel pri­ho­vá­ra že­nám slo­va­mi: „Vy sa ne­boj­te! Viem, že hľa­dá­te Je­ži­ša, kto­rý bol ukri­žo­va­ný. Niet ho tu, le­bo vstal, ako po­ve­dal…“ (Mt 28, 5 – 6)

An­jel dob­rej zves­ti z Bo­žie­ho po­ve­re­nia po­zná ich srd­cia a uka­zu­je že­nám, kto­ré má pred se­bou, na to, s čím sa člo­vek trá­pi a zá­pa­sí od ne­pa­mä­ti: so strach­mi rôz­ne­ho dru­hu, pre­to tá vý­zva: Ne­boj­te sa! An­jel dob­rej zves­ti vie, že člo­vek sa čas­to mý­li a že sa sna­ží nájsť v tom­to ži­vo­te iba ľud­skú úte­chu, kto­rá je ob­me­dze­ná ako smrť. On, Bo­ží an­jel, tiež vie o od­ve­kej túž­be člo­ve­ka po Bo­hu, o túž­be nájsť Bo­ha, byť blíz­ko pri ňom, byť v pria­teľ­stve s ním. Bo­ží an­jel vie to, čo ne­skôr vy­slo­ví bla­že­ný Au­gus­tín: „Ne­spo­koj­né je na­še srd­ce, kým ne­spo­či­nie v te­be Pane!“

Pre­to an­jel veľ­mi la­hod­ne usmer­ňu­je cha­bú ľud­skú sna­hu žien hľa­dať ko­ho­si, kto je iba obe­ťou ľud­skej zlo­by a ne­spra­vod­li­vos­ti a kto v pod­sta­te pod­ľa­hol pri­ro­dze­né­mu zá­ko­nu smr­ti. Pre­to ich an­jel roz­hod­ne ob­ra­cia tým správ­nym sme­rom: ak hľa­dá­te v Kris­to­vi iba čo­si, čo vám mô­že dať člo­vek a čo je po­mi­nu­teľ­né ako smrť, már­na je va­ša sna­ha, to tu nenájdete!

Moh­li by sme tu pa­ra­frá­zo­vať po­sols­tvo an­je­la: On vstal, niet ho tu! On je Boh! On je sil­nej­ší ako zá­kon smr­ti! To­to a aké­koľ­vek iné mies­to smr­ti ne­má nad ním moc! On je ten, kto aj v tej naj­hl­b­šej tme mô­že dať svet­lo, dať správ­nu orien­tá­ciu a smer. On je ten, kto mô­že vy­viesť z tem­no­ty na svet­lo, pre­to­že On je­di­ný je pra­me­ňom ži­vo­ta. Nič a nik ne­mô­že udu­siť, za­be­tó­no­vať, scho­vať, uml­čať pô­vod­cu ži­vo­ta. Ne­zas­taň­te iba na vie­re v to­ho, kto tr­pel, bol ukri­žo­va­ný, zo­mrel a bol po­cho­va­ný, ale od te­raz uver­te v to­ho, kto­rý tým­to všet­kým pre­šiel, vstal zmŕt­vych a zví­ťa­zil nad zá­ko­nom smr­ti, ver­te vo vzkrie­se­né­ho Kris­ta. On, Vzkrie­se­ný, vám krá­ča v ústrety!

Tak­to Bo­žím an­je­lom dob­rej ra­dy a ra­dost­nej zves­ti pri­pra­ve­né a usmer­ne­né že­ny a ich pro­stred­níc­tvom aj apoš­to­li mô­žu na­ozaj stret­núť vzkrie­se­né­ho Kris­ta. Oni ho oča­ká­va­jú. A on pri­chá­dza. Vy­tvá­ra­jú mu pries­tor a On vstu­pu­je. Sta­ne si upro­stred nich s po­ko­jom a svo­jím po­žeh­na­ním: „Pri­šiel Je­žiš, stal si do­pro­stred a po­ve­dal im: „Po­koj vám!““ (Jn 20, 19)

Dra­hí bra­tia a ses­try, aj nám bol ohlá­se­ný čas vzkrie­se­nia náš­ho Pá­na Je­ži­ša Kris­ta. Aj my kde­si v hĺb­ke po­ču­je­me: a ko­ho vlast­ne hľa­dáš?! Aj my sme po­zva­ní ako apoš­to­li, aby sme ho oča­ká­va­li, stret­li a pri­ja­li. Kris­tus je tu dnes so svo­jím hl­bo­kým po­ko­jom Bo­žie­ho Sy­na. Kris­tus je tu osob­ne prí­tom­ný! Kris­tus sa dnes pri­bli­žu­je a vstu­pu­je do tej naj­hl­b­šej hĺb­ky ľud­ské­ho srd­ca, aby nás oslo­vil: Po­koj vám! Nád­her­ne kon­šta­tu­je sv. Ma­túš: „A apoš­to­li sa zaradovali!“

Nech kaž­dé­ho jed­né­ho z nás, čo po­čú­va­me a aj dnes po­ču­je­me tú­to ra­dost­nú zvesť, Kris­tus na­pl­ní zvnút­ra svo­jím Bo­žím po­ko­jom, po­ko­jom ra­dos­ti vzkriesenia!

Vy­pro­su­jem všet­kým vám mi­los­ti­pl­né sviat­ky Vzkrie­se­nia náš­ho Pá­na Je­ži­ša Krista!

Chris­tos vos­kre­se! Vo­ís­ti­nu voskrese!

vla­dy­ka Jo­náš MAXIM
pre­šov­ský ar­ci­bis­kup metropolita

Zdroj: ABÚ PO