Pastiersky list

P A S T I E R S K Y L I S T
prešovského arcibiskupa metropolitu Jonáša
pri príležitosti vyhlásenia Jubilejného roka našich novomučeníkov
2026 – 2027

(po­zn. pre­čí­ta­ný na všet­kých sv. li­tur­giách v ne­de­ľu 01.11.2026)

Dra­hí spo­lu­b­ra­tia v kňaz­skej a dia­kon­skej služ­be, mi­lé Bo­hu za­svä­te­né oso­by, mlá­dež, ro­di­ny, de­ti, se­ni­ori, cho­rí a vše­tok Bo­ží ľud.

„Mi­losť náš­ho Pá­na Je­ži­ša Kris­ta a lás­ka Bo­ha Ot­ca i spo­lo­čen­stvo Svä­té­ho Du­cha nech je s va­mi všetkými.“

Ne­dáv­no sme ma­li mož­nosť s úža­som a ra­dos­ťou v srd­ci sle­do­vať v spo­lo­čen­stve ce­lej Cir­kvi du­chov­nú uda­losť vo Fran­cúz­sku, kde sa za účas­ti 80-ti­síc mla­dých ľu­dí na špor­to­vom šta­di­ó­ne pred oča­mi Svä­té­ho Ot­ca i ce­lé­ho sve­ta odo­hral nád­her­ný du­chov­ný mo­ment sve­dec­tva vie­ry. Pred oča­mi prí­tom­ných sa po­stup­ne vy­ná­ra­li de­siat­ky his­to­ric­kých po­stáv, naj­výz­nam­nej­ších svät­cov Fran­cúz­ska – „pr­vo­ro­de­nej dcé­ry Cir­kvi“ – tých svä­tých, kto­rých te­lá a ostat­ky bo­li po­čas fran­cúz­skej re­vo­lú­cie v 18. sto­ro­čí pá­le­né ale­bo há­dza­né do rie­ky Seiny.

Po­sta­vy tých­to svät­cov na šta­di­ó­ne zo­sob­ňo­va­li mla­dí ľu­dia. A vzá­pä­tí ru­ky tých­to mla­dých chlap­cov a diev­čat vy­ná­ša­li do stre­du šta­di­ó­na re­lik­viá­re s ich sku­toč­ný­mi ostat­ka­mi. Po­čas toh­to sprie­vo­du po kaž­dom zvo­la­nom me­ne svät­ca mo­hut­ne v mod­lit­be ako od­po­veď zne­lo: „Pros Bo­ha za nás hrieš­nych!“ Bo­lo to nád­her­né sprí­tom­ne­nie a oži­ve­nie ve­li­ká­nov ich kres­ťan­skej his­tó­rie, kto­ré uká­za­lo, že vie­ra a svä­tosť nie sú len spo­mien­kou na mi­nu­losť, ale ži­vou prí­tom­nos­ťou pre dnešok.

Prá­ve v tom­to du­chu vás chcem dnes z ce­lé­ho srd­ca oslo­viť. Sprí­tom­ne­nie a oži­ve­nie vie­ry je hl­bo­kým zmys­lom a cie­ľom ju­bi­lej­né­ho ro­ka, kto­rý v Pre­šov­skej ar­chie­par­chii tým­to vy­hla­su­jem. Vstu­pu­je­me do vzác­ne­ho ob­do­bia, v kto­rom si chce­me oso­bit­ne pri­po­me­núť a sprí­tom­niť na­šich troch no­vo­mu­če­ní­kov: bla­že­né­ho Pav­la Pet­ra Goj­di­ča, ba­zi­lián­ske­ho mní­cha a pre­šov­ské­ho bis­ku­pa; bla­že­né­ho Va­si­ľa Hop­ka, pre­šov­ské­ho po­moc­né­ho a svä­tia­ce­ho bis­ku­pa; a bla­že­né­ho Me­to­da Do­mi­ni­ka Trč­ku z kon­gre­gá­cie redemptoristov.

Oni vy­da­li žia­ri­vé sve­dec­tvo vie­ry, obe­ta­vej lás­ky a ne­och­vej­nej ver­nos­ti Kris­to­vi a je­ho Cir­kvi. Ži­li, pra­co­va­li, tr­pe­li a da­li svo­je ži­vo­ty v me­ne Je­ži­ša Kris­ta za tých, ku kto­rým bo­li po­sla­ní, pre nás ve­ria­cich gréc­ko­ka­to­lí­kov, „aby sme ma­li ži­vot a aby sme ho ma­li hoj­nej­šie“ (po­rov. Jn 10, 10).

Tí­to tra­ja mu­ži ne­vy­rást­li z prázd­na, do­dnes o nich vy­dá­va­jú sve­dec­tvo ro­di­ny, z kto­rých vziš­li. Bla­ho­sla­ve­ný Me­tod vy­ras­tal v ty­pic­kej ka­to­líc­kej mo­rav­sko-sliez­skej ro­di­ne, kde se­dem de­tí do­sta­lo zdra­vú kres­ťan­skú vý­cho­vu. Det­stvo a ro­din­né zá­ze­mie bla­ho­sla­ve­né­ho Va­si­ľa Hop­ka bo­li po­zna­če­né chu­do­bou a osob­ný­mi tra­gé­dia­mi, no zá­ro­veň ne­smier­nou vie­rou a obe­ta­vos­ťou je­ho mi­lu­jú­cej mat­ky. Ako po­lo­si­ro­ta bol od det­stva vy­cho­vá­va­ný bez­det­ným ujom kňa­zom spo­lu s je­ho man­žel­kou. Bla­ho­sla­ve­ný Pa­vol Pe­ter Goj­dič spo­lu so svo­ji­mi ďal­ší­mi tro­mi sú­ro­den­ca­mi vy­ras­tal v hl­bo­ko ve­ria­cej, vzde­la­nej a tra­dič­nej gréc­ko­ka­to­líc­kej kňaz­skej ro­di­ne, ži­jú­cej v chu­dob­nom po­hra­nič­nom re­gi­ó­ne. Všet­ci tra­ja na­ši bla­ho­sla­ve­ní vy­ras­ta­li v skrom­ných ma­te­riál­nych pod­mien­kach, no od­nies­li si z nich to naj­väč­šie bo­hat­stvo – ži­vé­ho Bo­ha v srd­ci. Je to sil­ný od­kaz pre vás – na­še dneš­né ro­di­ny –, že aj v ne­ľah­kých ča­soch a ma­te­riál­nom ne­dos­tat­ku mô­že­te svo­je de­ti ob­da­riť ne­po­mi­nu­teľ­ným po­kla­dom vie­ry, ná­de­je a lás­ky, bož­ský­mi cnos­ťa­mi, kto­ré ne­po­chá­dza­jú z toh­to sve­ta, ale ma­jú si­lu pre­niesť nás do večnosti.

V prie­be­hu ro­kov 2026 – 2027 si pri­po­mí­na­me nie­koľ­ko vý­znam­ných okrúh­lych vý­ro­čí spo­je­ných s na­ši­mi bla­ho­sla­ve­ný­mi no­vo­mu­če­ník­mi. 4. no­vem­bra si pri­po­mí­na­me 25. vý­ro­čie bla­ho­re­če­nia bis­ku­pa Pav­la Pet­ra Goj­di­ča a Me­to­da Do­mi­ni­ka Trč­ku, kto­rá sa ko­na­la v Rí­me. Ná­sled­ne bo­li re­lik­vie vla­dy­ku Pav­la sláv­nost­ne ulo­že­né do boč­nej Ka­pl­n­ky svä­té­ho Krí­ža v pre­šov­skej ka­ted­rá­le 17. no­vem­bra v tom is­tom ro­ku. V ro­ku 2026 si pri­po­mí­na­me 105. vý­ro­čie prí­cho­du re­demp­to­ris­tov do Strop­ko­va prá­ve pod ve­de­ním bl. Me­to­da Do­mi­ni­ka Trč­ku a v ro­ku 2027 si pri­po­me­nie­me vzác­ne vý­ro­čia bis­kup­ských vy­svia­cok – 100 ro­kov u bl. Pav­la Pet­ra Goj­di­ča a 80 ro­kov u bl. Va­si­ľa Hopka.

Tu na vý­chod­nom Slo­ven­sku si ako vzác­ne per­ly chrá­ni­me a ucho­vá­va­me veľ­ký Bo­ží dar. V pre­šov­skej Ka­ted­rá­le svä­té­ho Já­na Krs­ti­te­ľa od­po­čí­va­jú ostat­ky na­šich bis­ku­pov Pav­la a Va­si­ľa a v ba­zi­li­ke ot­cov re­demp­to­ris­tov v ne­ďa­le­kých Mi­cha­lov­ciach za­sa ostat­ky bla­že­né­ho Me­to­da. Tak­mer v kaž­dej gréc­ko­ka­to­líc­kej far­nos­ti na Slo­ven­sku mož­no v na­šich cer­kvách nájsť ich iko­ny, fo­to­gra­fie či drob­né relikvie.

Ju­bi­lej­ný rok na­šich no­vo­mu­če­ní­kov sláv­nost­ne za­há­ji­me slá­ve­ním svä­tej li­tur­gie v pre­šov­skej ka­ted­rá­le v stre­du 4. no­vem­bra o 16.30, na kto­rú všet­kých sr­deč­ne po­zý­vam. Bu­de to za­čia­tok spo­mí­na­né­ho ju­bi­lej­né­ho ro­ka, kto­rý sa za­kon­čí sláv­nost­ne 5. no­vem­bra 2027.

Po­čas trva­nia ju­bi­lej­né­ho ro­ka bu­de na­ša pre­šov­ská ka­ted­rá­la ju­bi­lej­ným chrá­mom, na kto­rý sa via­že mož­nosť zís­ka­nia úpl­ných od­pus­tkov, a to pri spl­ne­ní zvy­čaj­ných pod­mie­nok: dob­re si vy­ko­nať svä­tú spo­veď, vy­lú­čiť akú­koľ­vek nák­lon­nosť k hrie­chu a po­mod­liť sa mod­lit­bu na úmy­sel Svä­té­ho Ot­ca (Ot­če náš; Ra­duj sa, Bo­ho­ro­dič­ka; Slá­va Otcu).

Chcem vás pre­to čo naj­sr­deč­nej­šie po­zvať a vy­zvať: pri­chá­dzaj­me v tom­to ju­bi­lej­nom ro­ku k ostat­kom na­šich troch bla­ho­sla­ve­ných! Pu­tuj­me k ich re­lik­viám, or­ga­ni­zuj­me far­ské i osob­né pú­te, po­sil­ni­me svo­ju mod­lit­bu k nim. Nech sa nám sta­nú eš­te väč­ší­mi du­chov­ný­mi pria­teľ­mi, spo­loč­ník­mi a po­moc­ník­mi. Dô­vod je veľ­mi jed­no­du­chý: svä­tosť je to­tiž ná­kaz­li­vá. Stá­va sa ta­kou vte­dy, keď sa jej dot­kne­me, keď sa k nej pri­blí­ži­me, keď po­bud­ne­me v jej prí­tom­nos­ti a keď jej do­vo­lí­me, aby na nás pôsobila.

Pro­sím, ne­chaj­me tých­to na­šich svä­tých, aby k nám po­čas ju­bi­lej­né­ho ro­ka pre­ho­vo­ri­li. Do­voľ­me im, aby sa k nám pri­blí­ži­li. Sú ob­rov­ským da­rom pre dneš­ný čas a pre na­še kon­krét­ne ži­vot­né si­tu­ácie. Oni nás po­zna­jú, po­zna­jú na­še ťaž­kos­ti, oba­vy i ži­vot­né úde­ly. Veď pred tvá­rou ne­bes­ké­ho Ot­ca aj na­ďa­lej ostá­va­jú na­ši­mi ver­ný­mi pas­tier­mi a my ich mi­lo­va­ný­mi veriacimi.

Vy­pro­su­jem vám po­žeh­na­ný ju­bi­lej­ný rok na prí­ho­vor na­šich blahoslavených!

S ot­cov­ským po­žeh­na­ním a modlitbou

† Jonáš

ar­ci­bis­kup met­ro­po­li­ta prešovský