Výstavbe vodárenskej nádrže Starina v okrese Snina predchádzala koncom 70tych rokov likvidácia siedmich obcí – Starina, Ostružnica, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské, Dara – a vysťahovanie obyvateľov, z ktorých drvivá väčšina boli gréckokatolíci. Mnohí sa usídlili v Snine, kde v tom čase nebola gréckokatolícka farnosť. V roku 1981 o. Štefan Ištvaník CSsR, ktorý dovtedy pôsobil vo Veľkej Poľane, odkúpil starší rodinný dom v Snine, ktorý obnovil, a na dvore vybudoval modlitebňu, ktorá niesla „krycí“ názov Garáž. Inak by vtedajšie úrady nedali povolenie na výstavbu. Kaplnka s rozmermi 6 x 11 m začala slúžiť ako miesto modlitby pre gréckokatolíkov. Prvú sv. liturgiu slúžil duchovný otec Ivan Saraka, prvý správca farnosti. Začiatky boli skromné, no veriacich postupne pribúdalo. V roku 1988 bola odsúhlasená výstavba nového chrámu, ale iba podľa predstáv vtedajšieho Štátneho úradu pre veci cirkevné.
K realizácii došlo až po roku 1990, keď na žiadosť o. Ivana Saraku a veriacich bol pôvodný projekt prepracovaný. Výstavbu realizovala stavebná firma Stavomont zo Sniny. Je určitou zvláštnosťou, že pôvodná budova bola ponechaná a k nej bol pristavaný nový chrám. Je zasvätený Matke ustavičnej pomoci. Po štyroch rokoch stavebných prác posvätil 24. mája 1992 novopostavený chrám Mons. Milan Chautur CSsR, vtedajší pomocný prešovský biskup.
Pri bežnom pohľade chrám pôsobí skôr skromne. Tvorí ho pozdĺžna loď presvetlená podstrešnými oknami. Chrám má ikonostas a po bočných stranách ikonostasu sú ikony blažených hieromučeníkov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka. Chrám má pri vstupe vežu, v ktorej sa nachádzajú dva zvony. Chrám zvnútra prešiel od jeho postavenia niekoľkými stavebnými úpravami. V ostatných rokoch sa pri svätyni rozšíril o sakristiu.
Chrám:
Matky ustavičnej pomoci (1992)
Počet gréckokatolíkov:
1912
Vzdialenosť od katedrály:
92 km
Jurisdikčné územie:
Belá nad Cirochou 91, Dlhé nad Cirochou 30, Zemplínske Hámre 46
Celkový počet gréckokatolíkov vo farnosti:
2079
Poznámka:
Do farnosti patrí centrum mesta Snina a územie mesta, ktorého južnú hranicu tvoria Ulica SNP, Strojárska a Stakčínska ulica